reklama

Srdcové záležitosti

Po dlhých mesiacoch čakania mi zazvonil mobil. Na druhej strane mi pani milým hlasom oznamovala: Slečna Bileková, stala sa nám tu taká vec, jedna pani, ktorá bola objednaná na utorok sa nám neozýva, teda nepotvrdila účasť. Dám tam namiesto nej vás, ak s tým súhlasíte. V pondelok sa vám ešte ozveme a potvrdíme tento termín. Čo vy na to? Na tento telefonát som čakala už 10 mesiacov. Tisíckrát som si predstavovala ako bude prebiehať rozhovor, na čo sa mám opýtať a čo nazabudnúť dodať. Zmohla som sa len na: Dobre. Dopočutia. Skvelé! Konečne mi to srdce zoperujú.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Bola som šťastná. Tak veľmi šťastná. Už som si myslela, že ma na tú čakačku ani nazaradili alebo že na mňa nikdy nebudú mať čas. Celá roztrasená som teda šľa oznámiť túto radostnú správu všetkým, ktorí boli poblízku. Všetci sa rozplakali a objímali ma. Víkend som sa snažila celý nepreplakať, veď to bude len jednoduchý zákrok kde mi cez nohu pustia sondu so záplatou až k srdci a defekt bude zaplátaný. Áno tak to bude, jednoduché, rýchle a bezbolestné. O pár dní som späť. Ponorená do vlastných myšlienok rozoberajúcih rôzne alternatívy vývoja som prečkala víkend. Pondelok. Mobil nabitý, vždy v ruke. 7 hodín ráno - nič. Ešte asi nerobia. 9 hodín ráno - nič. Asi niečo konzultujú. 11 hodín - stále nič. S pocitom blízkym zrúteniu som vytočila číslo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Dobrý deň, mala by som k vám zajtra prísť na zákrok, mali ste sa mi ozvať ale ja už nevládzem čakať."

"Aha, tak ja sa na to pozriem, sekretárka nášho primára má dovolenku ona tieto veci vybavuje a nenechala mi žiaden odkaz. Spojím sa s ňou a dám vám vedieť."

"Budem rada. Dopočutia!"

Počkám ešte chvíľku, keď som už toľko vydržala. Zvoní... Hlboký nádych a...

"Áno prosím."

"No tak si predstavte ona mi o tom zabudla povedať, ospravedlňujem sa vám. Zajtra prídťe, o 8,00 ráno vás budeme čakať, je to 2. poschodie."

"Ďakujem pekne, pekný deň."

Bola som v práci, najdôležitejší hovor v mojom živote som absolvovala takmer na poludnie, slnko svietilo, mačky sa vyhrievali, ľudia boli hladní a ja som stála na parkovisku a nevedela som čo mám robiť. Šéfovi som povedala, že je to tu a že idem domov. Rozlúčila som sa s kuchármi, čašníkmi a s predavačkou v syrárni. Lúčila som sa len na pár dní ale mala som pocit akoby som sa lúčila už navždy. Domov som šľa skratkou, cez pole neorané. Nasadla som do auta a vybrala sa na nákupy. Musím si zaobsatrať nejaké veci, dúfam, že tá predavačka bude vedieť čo sa nosí do nemocnice...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po takmer prebdenej noci a ceste plnej ostrých zákrut som prišla. Blúdila som po chodbách v neznámom prostredí. Vtedy sa stalo to, čo mi takmer vyrazilo dych.

"Slečna kde ste, prídťe rýchlo sem pretože je tu aj tá pani čo nemala prísť a ja neviem čo mám robiť, musíme to vyriešiť."

Len málokto si vie predstaviť čo mnou vtedy prešlo. Bolo to ako prívalová vlna, ktorá ohromí vaše zmysly a vy neviete kam ani ako ani načo. Bola to veta, ktorá udupala moju nádej a vzala mi uz aj ten zbytok síl. Nemohla som uveriť. Čo je to do pekla za systém?!

Rozhovory a čakanie, telefonáty a čaknie a čakanie a čakanie. Stálo to za to. Neposlali ma domov. Zostala som. To som už ale nebola šťastná, skôr som sa bála. Dosť som sa bála. Už to bola tutovka. Zostávam a ide sa na to. Padlo rozhodnutie - urobíme to vo štvrtok. No fajn, mám celý utorok a celú stredu na...vlastne na nič. Čítala som knihy, vylihovala na posteli, rozoberala so spolubývajúcimi či boli paradajky lepšie ešte pred mojim narodením a aká to bola vtedy chuť. Nikto ju nevedel poriadne opísať, chodila som babkám kupovať keksíky, troška kecala so sestričkami a viac-menej som odmietala jesť. Vo štvrtok som vyfasovala tabletku na ukľudnenie a viezli ma. Na druhé poschodie po dlhej chodbe s hnedým linoleom za veľké dvere. "Tu sa vyzlečte, veci si dajte pod vankúš a toto si dajte na seba." Hovoril to mladý, čierny a veľmi pekný chlapec. Skutočne fešák. Vyšla som zamotaná do čohosi čo pripomínalo kabát ale bolo to tenučké. Chlapec sa usmial a povedal, že to mám naopak... Ľahla som si na stôl. Tí ľudia ma odkryli. Toľko mužov naraz ma nahú ešte nikdy nevidelo. Vravela som si, že som pre nich iba materiál a neberú ma ako nahú ženu. Pomohlo to. Napichali mi nohy a začali čo museli. Citila som len tlak a na malej obrazovke som videla svoje srdce a hadičky čo mi k nemu posielajú. Zrazu primár vravel niečo v zmysle toho, že sa to nedarí, lebo defekt je veľmi veľký. Povedal, že to skúsi ešte raz. Dúfala som, že... Myslím, že som sa aj modlila. Nepodarilo sa. Ťažko uveriteľné ale je to tak. Nepodarilo sa. Cítila som ako bolí, keď človek dopadne na úplne dno. Počula som ako znie, keď sa rúca svet. Oči mi zaliali slzy a ja som videla len matné obrysy a ľútostivé pohľady lekárov a sestričiek. Zachytila som slová o tom ako ich to mrzí, ale že je aj iná možnosť a vraj môžem byť rada, že ešte najaká možnosť je. Aj tak ma neupokojili. Mladý fešák mi v slabinách tlačil na miesta kde boli hadičky, ja som plakala a v hlave mi hrala pesnička Somewhere Over the Rainbow. Cestou na izbu som sa s mladým mužom porozprávala o tom, ako sa zasekol v tom výťahu do ktorého ma teraz tlačí a ako ten výťah nakoniec spadol. Skutočne mi to pomohlo... Na izbe som dostala ešte dve tabletky na ukľudnenie lebo keď videli ako volám mamke, ako ani nedokážem hovoriť a že som schopná s holou riťou a zabadážovanými nohami vstať a ísť sa ľutovať domov, pripadalo im to ako najlepšie riešenie. Aj bolo. Zaspala som.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nasledujúci deň som sa dozvedela, že môžem zostať a operovať ma budú ešte počas tejto hospitalizácie, teda, že nie je nutné ju prerušovať. Vraj či chcem. Nebolo nad čím premýšľať. Zostala som.

Radka Bileková

Radka Bileková

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ľudia vravia, že som milá, spoľahlivá, empatická, úprimná a charizmatická, vždy mám čo povedať a vraj sa so mnou dobre rozpráva. Ja si myslím to isté a dodávam, že som veľmi skromná. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu