Radka Bileková
Na kare
Príbuzní a priatelia sú hladní, smädní a chcú využiť čas na spomienky... Samozrejme, jednoduchá definícia pohrebnej „hostiny", ktorú keď podáte malému dieťaťu je mu jasné o čo ide.
Ľudia vravia, že som milá, spoľahlivá, empatická, úprimná a charizmatická, vždy mám čo povedať a vraj sa so mnou dobre rozpráva. Ja si myslím to isté a dodávam, že som veľmi skromná. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Príbuzní a priatelia sú hladní, smädní a chcú využiť čas na spomienky... Samozrejme, jednoduchá definícia pohrebnej „hostiny", ktorú keď podáte malému dieťaťu je mu jasné o čo ide.
Pdoľa vskýmuu jnedej agiclnkej uvenizitry, názaželí na tom, ako sú unoležé pesímná v slvoe, jinedá delôtižá vec je, že pvré a psodlené je na snárpovm meitse. Zšyovk mžôe byť tlátony choas, no vy to sláte dákoteže bez pmélrobov pčetríať. To pterože náš mzoog netíča kadžé pesmíno smosatante, ale svolo ako cleok.
Nerob ľuďom to, čo nechceš, aby robili oni tebe. Fajn. Z toho vyplýva, že ľuďom treba robiť to, čo chceš, aby robili oni tebe. Mám ale pocit, že je to zbytočné...
Ahoj, čo robíš. Katka dosť dlho nebrala telefón, myslela som si, že som zobudila. Ale nič podstatné. Žeriem sladkosti, hypnotizujem cigarety a silou vôle sa ich snažím rozmnožiť, premýšľam nad tým, či fernet môj stav dočasne zlepšuje alebo zhoršuje a snažím sa logickým matematickým výpočtom určiť, z ktorého uhla pohľadu je život najľahšie zvládnuteľný. Človek nemusí byť génius, aby pochopil, že sa deje niečo vážne. Vydrž s tými výpočtami ešte takých 10 minút. Prinesiem ti kalkulačku. Zbalila som balíček prvej pomoci, ktorý obsahoval spomínanú kalkulačku, zapaľovač, vreckovky a cd s nápisom anitdepresíva. Katka otvorila dvere. V ústach mala niktotínovú žuvačku, za uchom fixu, v jednej ruke čokoládu, v druhej pohár, na tvári nemala žiadnu farbu a nebesky modré oči mala zaliate slzami...
Všetci to poznáme. Stretunutia priateliek po týždňoch, na ktorých sa rozoberajú tie najzvláštnejšie veci a aby sa na nič nezabudlo niektoré si napíšu zoznam...
Po tom, čo som sa rozhodla zostať v nemocnici a podrobiť sa operácii som mala veľa, sktočne veľa času. Víkend som strávila v izbe s knihami len aby mi to rýchlejšie ubehlo. V sobotu večer som sa dozvedela, čo mi vlastne budú robiť. Takže vám rozrežeme kožu, je to takých cca 20 cm, rozrežeme svaly, rozpílime hrudný kôš, narežeme osrdcovník, rozrežeme srdce vystrihneme z osrdcovníka záplatu a budeme postupne zašívať. Pozrieme si chlopňu, zdrôtujeme hrudný kôš a zašijeme ranu.
Po dlhých mesiacoch čakania mi zazvonil mobil. Na druhej strane mi pani milým hlasom oznamovala: Slečna Bileková, stala sa nám tu taká vec, jedna pani, ktorá bola objednaná na utorok sa nám neozýva, teda nepotvrdila účasť. Dám tam namiesto nej vás, ak s tým súhlasíte. V pondelok sa vám ešte ozveme a potvrdíme tento termín. Čo vy na to? Na tento telefonát som čakala už 10 mesiacov. Tisíckrát som si predstavovala ako bude prebiehať rozhovor, na čo sa mám opýtať a čo nazabudnúť dodať. Zmohla som sa len na: Dobre. Dopočutia. Skvelé! Konečne mi to srdce zoperujú.